Na vodáka natrafíš všade. Keď som pred niekoľkými rokmi písal knihu o Ondrejovi Nepelovi, najúspešnejšom slovenskom športovcovi dvadsiateho storočia, z jeho trénerky sa vykľula bývalá viedenská kajakárka. Revuálna krasokorčuliarka Hilda Múdra začínala športovú kariéru s pádlom v ruke. Keby sa hneď po prvej dekáde nového storočia hľadali u nás kandidáti na titul najúspešnejší športovec, medzi najhorúcejších by patrili nesporne vodáci a z nich najmä dvojčatá Pavol a Peter Hochschornerovci. Na troch olympiádach nepretržite dominovali v jednej kanoistickej disciplíne (kanoe dvojíc vo vodnom slalome), čo je unikátny výkon. Prinajmenšom až do Londýna 2012 sa o nich bude u nás hovoriť ako o najúspešnejších slovenských olympionikoch, jediných na Slovensku so zlatým hetrikom pod piatimi kruhmi. Vypádlovali zo skromnej zátoky šampiónov Karloveského ramena do veľkého vodáckeho sveta a na divokej vode nemajú v deblovke páru. Novinári sa o nich neraz zmieňujú ako o deťoch Čunova, lebo len čo pustili vodu do koryta vodáckeho areálu pod Bratislavou, stal sa ich druhým domovom. Z dunajskej vody vytryskli až na športový Olymp. Svetový vodný slalom nemá krajšiu olympijskú loď. Keď vyhrávajú v deblkanoe o parník pred ostatnými, prečo nepochváliť sympatických mládencov (čerstvých tridsiatnikov), prečo nevojsť do Karloveskej zátoky, kde vyrastali a nepochváliť čunovský areál, ktorý ich vycepoval, prečo nespomenúť ich korene, rodičov, predchodcov, prečo nevyzdvihnúť bravúrne okamihy slovenského športu a olympizmu. Autor