Kniha Filipa Müllera z roku 1979 je unikátnym svedectvom Čechoslováka, ktorý prežil Osvienčim. Ako väzeň sonderkomanda musel v rámci zvláštneho zaobchádzania pracovať v tejto fabrike na smrť. Odhalil svetu vnútorný život likvidačného tábora. Zvláštne zaobchádzanie bol nemecký krycí názov pre masové vraždenie židov v plynových komorách a spaľovniach. Ako jeden z mála očitých svedkov prežil Müller nielen všetky likvidačné akcie tohto smrteľného komanda, ale zanechal aj jedno z najvýznamnejších svedectiev masového vraždenia. Je to prvé obsiahle svedectvo „nositeľa tajomstva“ a otrasný dobový dokument. V porovnaní s jeho výpoveďou v dokumentárnom filme Clauda Lanzmanna „Shoah“ a jeho výpoveďami voči príslušníkom SS v rôznych súdnych procesoch, obsahuje kniha najväčšiu zbierku autentických spomienok na svet zvláštneho zaobchádzania. Po premietnutí svojej výpovede vo filme Clauda Lanzmanna v nemeckej televízii (v roku 1986) Filip Müller už nikdy verejne o tejto téme nehovoril. Filip Müller sa narodil v roku 1922 v Seredi a bol 13. apríla 1942 deportovaný prvým transportom židovských mužov zo Slovenska do Osvienčimu. Niekoľko týždňov po svojom príchode bol za trest pridelený do pracovného komanda Krematórium v hlavnom tábore, čím sa stal nositeľom tajomstva a sám mal byť zavraždený. Podrobne popisuje každodennú hrôzu v továrni smrti, jednotlivé vražedné akcie, správanie sa obetí pred zavraždením, odbojové aktivity väzňov, likvidačné akcie v rámci sonderkomanda a predovšetkým povstanie komanda dňa 7. októbra 1944. Po oslobodení 4. mája 1945 v koncentračnom tábore Gunskirchen v Rakúsku, sa Filip Müller vrátil na Slovensko, odkiaľ po krátkom čase kvôli ďalšej liečbe odišiel do Prahy. V roku 1969 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky, kde zomrel koncom roku 2013 vo veku takmer 92 rokov.