Po smrti Josifa Stalina v roku 1953 sa do čela Sovietskeho zväzu po zákulisných politických bojoch s ďalšími členmi najvyššieho vedenia komunistickej strany dostal Nikita Chruščov. Ako generálny tajomník sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti. Prvým krokom musela byť tvrdá kritika obávaného Stalina a jeho kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na dvadsiatom zjazde strany sovietskych komunistov so zásadným prejavom. V ňom zaútočil na Stalina a systém jeho diktátorského vládnutia, kultu osobnosti. Prejav bol však určený iba pre delegovaných účastníkov zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť. V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v ostatných krajinách budujúcich socializmus. V Poľsku pre tamojšieho šéfa strany Edwarda Ochabu. Jeho sekretárka však udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim. Jemu kópiu požičala. Ten ju síce vrátil, ale predtým odovzdal izraelskému diplomatovi na izraelskom veľvyslanectve , v jednej osobe aj agentovi tajnej služby. Prejav doručil do Tel Avivu. A tamojší šéfovia ho poslali do USA , tajnej službe CIA. Odtiaľ bol už iba krok k jeho odovzdaniu denníku The New York Times. A tak sa dostal do celého sveta. Obsah Chruščovovho vystúpenia vyvolal šok, lebo v ňom odhalil aj zločiny svojho predchodcu. Ako si poľský novinár prejav „vypožičal“ je ústredným bodom príbehu. Ide o zmes faktov a autorovej fikcie.