\"V antikvariáte v Buenos Aires spisovateľ náhodou objaví starý latinský rukopis, ktorý je pravdepodobne odpisom originálu zo 4. storočia. Ide o list, ktorý Augustínovi píše dvanásť rokov po rozchode jeho milenka a matka jeho syna. Gaarder jej dal meno Floria Aemilia a veľmi sugestívne zobrazil citový život i fyzickú prítomnosť tejto vášnivej ženy v Augustínovom živote. Prečo je to krásne, čo medzi nami bolo, zrazu v tvojich očiach hriechom? pýta sa Floria Aemilia svojho bývalého milenca a neľútostne kritizuje Augustínovu cestu odriekania, založenú na strachu pred Bohom. Keď sme vtedy prechádzali cez rieku Arno, položil si mi láskyplne ruku na plece, pristavil ma a požiadal, či by si mohol privoňať k mojim vlasom. Život je krátky, povedal si, takto si spomína Floria Aemilia na jednu z nezabudnuteľných chvíľ v spoločnom živote s cisárskym učiteľom rétoriky Auréliom Augustínom. Presnejšie: takto si J. Gaarder predstavuje jednu zo scén v živote Augustína, budúceho svätca, a jeho konkubíny Florie niekedy okolo r. 380. Jeho predstava sa opiera o pozoruhodnú autobiografiu sv. Augustína Vyznania, v ktorej tento \"jediný latinský mysliteľ, čo si zaslúžil označenie filozof, sprítomnil aj dnešným čitateľom svoj zložitý duchovný prerodod afrického pohana ovplyvneného gréckou a rímskou filozofiou po rímskeho kresťana oddane nasledujúceho príklad Krista. Svetoznámeho nórskeho autora však očividne lákala predstava, že Augustínova konkubína Vyznania čítala a patričným spôsobom okomentovala všetko, čo sa jej na prerode bývalého druha a otca jej syna videlo falošné, ba priam bohorúhačské. Preto vo fiktívnom liste zavrhnutej milenky dovolil vyznať sa zo svojich citov vzdelanú, láskyplnú ženu, ktorá obhajuje princíp krátkosti života, života bohatého na telesnú lásku, na súdržnosť dvoch ľudí. Život je taký krátky, že si nemôžeme dovoliť vyniesť definitívny rozsudok nad láskou. Musíme najprv žiť, Aurel, až potom môže filozofovať, nabáda Floria Augustína, teraz už ctihodnéhobiskupa. \"Vyjdi von a ľahni si pod figovník. Otvor dokorán svoje zmysly - aj keby to malo byť naposledy. Kvôli mne, Aurel, a kvôli všetkému, čo sme si kedysi navzájom dali. \"