Spomienky básnika, prekladateľa, člena skupiny nadrealistov Vladimíra Reisela (1919 – 2007) na ľudí, literárne, spoločenské a politické okolnosti, ktoré utvárali jeho život. Už na gymnáziu publikoval svoje básne. Neskôr, počas štúdia na Karlovej univerzite v Prahe, sa zoznámil s významnými českými literátmi a zapojil sa do kultúrneho diania. Po nútenom odchode z Prahy pokračoval v štúdiu na bratislavskej filozofickej fakulte. Básnicky vyzrel a stal sa jednou z vedúcich osobností avantgardného nadrealistického hnutia. Po vojne pôsobil na veľvyslanectve v Paríži, kde sa zoznámil s predstaviteľmi francúzskeho surrealizmu a pokrokovými umelcami. Koniec vojny a päťdesiate roky zavŕšili obdobie avantgardy a predurčili aj ďalšie smerovanie Reiselovej básnickej tvorby. Vladimír Reisel (1919, Brodzany – 2007, Bratislava), slovenský básnik a prekladateľ. Narodil sa v remeselníckej rodine a vzdelanie získaval vo Veľkých Bieliciach, Prievidzi, v rokoch 1937 – 1939 študoval odbor slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe, v rokoch 1939 – 1941 pokračoval v tomto štúdiu v Bratislave. Od roku 1941 pracoval ako stredoškolský profesor v Bratislave, v roku 1945 sa stal redaktorom denníka Pravda, v rokoch 1945 – 1952 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe a zároveň bol v rokoch 1945 – 1949 tiež atašé na česko-slovenskom veľvyslanectve v Paríži. V rokoch 1952 – 1959 bol redaktorom v časopise Život, v rokoch 1960 – 1973 zástupcom šéfredaktora vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v rokoch 1973 – 1987 bol šéfredaktorom časopisu Slovenské pohľady. V posledných rokoch žil v Bratislave.